Dvanásť kilometrov s prevýšením 1 200 metrov nie je štvorhodinová prechádzka, ale podľa Naismithovho pravidla najmenej 4 hodiny 24 minút čistej chôdze bez jedinej prestávky. Mapa ukázala dvanásť kilometrov a tých tisícdvesto metrov hore si nechala ako prekvapenie. Z toho, že trasa má len dvanásť kilometrov, ešte nevyplýva, že ju prejdeš za štyri hodiny. Vyplýva z toho len to, že si sa nepozrel na vrstevnice.

Naismithovo pravidlo sčíta kilometre aj metre hore

William W. Naismith v roku 1892 navrhol pravidlo jedna hodina na päť kilometrov vpred plus jedna hodina na každých šesťsto metrov stúpania. Pre dvanásť kilometrov s tisícdvesto metrami prevýšenia to znamená 12 ÷ 5 = 2,4 h za vzdialenosť a 1 200 ÷ 600 = 2 h za stúpanie, spolu 4,4 h alebo štyri hodiny dvadsaťštyri minút — toto číslo predpokladá rozumnú kondíciu, bežný terén a žiadne prestávky, takže výsledok je skôr minimálny čas.

Langmuir počíta pre skupinu pomalšie

Eric Langmuir upravil vzorec pre skupiny na štyri kilometre za hodinu plus jedna hodina na každých štyristo päťdesiat metrov stúpania, pretože tempo skupiny určuje najpomalší člen a prestávky sa skladajú. Pre našich dvanásť kilometrov s tisícdvesto metrami to znamená 12 ÷ 4 = 3 h za vzdialenosť a 1 200 ÷ 450 ≈ 2,7 h za stúpanie, spolu takmer šesť hodín a k tomu treba pridať rezervu na prestávky aj na zostup, s ktorým základné pravidlo vôbec nepočíta, hoci kolená unaví rovnako ako stúpanie lýtka.

Západ slnka nepočká, kým nájdeš čelovku

V Bratislave zapadá slnko začiatkom októbra okolo 18:20 a každým dňom skôr, takže štart o štrnástej s kalkuláciou „dvanásť kilometrov sú štyri hodiny“ posunie zostup do tmy presne vtedy, keď čelovka leží v aute. Naismithovo pravidlo dáva minimálny čas bez prestávok, preto k nemu pripočítaj poriadnu rezervu, stanov si pevný čas otočenia a never len kilometrom na mape. Inak prevýšenie premení víkendový výlet na nočný pochod.