Keď sa na jeseň pošmyknete na kameni pri plese alebo spadnete z paddleboardu, prvý inštinkt káže prudko plávať ku brehu. Práve to je chyba: studená voda vyvolá mimovoľný nádych a zrýchlené dýchanie, a kto v tej chvíli bojuje s vodou, ľahko ju vdýchne.

Voda s teplotou pätnásť stupňov a menej zasiahne dýchanie aj pohyb

Britská záchranná služba RNLI považuje za studenú každú vodu s teplotou 15 °C a menej. Cievy v koži sa stiahnu, srdce zrýchli a krvný tlak stúpne, takže šok môže vyvolať infarkt aj u mladého a zdravého človeka. Náhle ochladenie kože spustí mimovoľný nádych a dýchanie môže stúpnuť až desaťnásobne. Nasleduje panika a vdýchnutie vody. Podľa RNLI stačí dospelému mužovi pol pinty morskej vody v pľúcach, aby sa začal topiť.

Prvú minútu neplávajte a len ležte na chrbte

Prvé účinky šoku podľa RNLI odznejú do minúty, preto sa nesnažte hneď plávať. Nemlátte okolo seba, zakloňte sa, roztiahnite ruky aj nohy, ústa a nos držte nad vodou a rukami jemne veslujte. V článku o plávaní na chrbte RNLI odporúča vydržať takto 60 až 90 sekúnd alebo kým sa neupokojí dych. Až potom volajte o pomoc alebo plávajte do bezpečia.

Mokré oblečenie vás v prvých chvíľach drží nad vodou

Mnohí by sa vo vode najradšej vyzliekli, lebo bunda a nohavice pôsobia ako záťaž. RNLI upozorňuje na opak: medzi vrstvami oblečenia ostane vzduch, ktorý v prvých chvíľach pomáha vztlaku. Oblečenie si preto nechajte na sebe. Plávacia vesta šancu prežiť prvý šok podľa RNLI výrazne zvyšuje, preto sa na paddleboard oplatí brať ju vždy.

O pomoc volajte až s upokojeným dychom

Keď sa dych spomalí, kričte o pomoc alebo plávajte k brehu. Ak máte pri sebe telefón, v horách volajte Horskú záchrannú službu na čísle 18 300, prípadne jednotné tiesňové číslo 112 alebo záchranku na 155, ako uvádza HZS. Turista, ktorý po páde do plesa hneď zabojuje o breh, riskuje viac než ten, kto prvú minútu len pokojne leží na hladine.