Farba turistickej značky nehovorí, ako je trasa náročná. Z toho, že je značka žltá, ešte nevyplýva, že vedie po rovine. Vyplýva z toho len to, aký význam má trasa v sieti značených chodníkov.

Farba označuje význam trasy

Podľa Klubu turistov mesta Košice je značka štvorec 10 × 10 cm s tromi vodorovnými pásmi. Červená označuje najvýznamnejšie trasy, hrebeňovky a magistrály. Ostatné farby majú podľa systému KST vlastný význam v sieti trás, no s náročnosťou nesúvisia. Podľa popisu KTMK označuje modrá významné stredne dlhé trasy, zelená trasy regionálneho a okresného významu a žltá odbočky, prepojky a výstupy k jednotlivým cieľom. Iné zdroje ich opisujú trochu inak, stupnicu náročnosti však v nich nehľadajte. Turisticky.sk to hovorí priamo: farebné značenie sa na Slovensku nepoužíva na označenie náročnosti.

Žltá môže byť strmá

Červená trasa môže viesť po rovine aj prudko, žltá môže byť krátka a pritom strmá. V jednej rodine vybrali žltú, lebo „tá je krátka“, a po chvíli stáli pod strmým výstupom bez rezervy času. Neplatí, že žltá je vždy ľahká ani že červená je vždy ťažká.

Čo pozrieť namiesto farby

Pozrite sa na mapu a smerovník. Vidno z nich čas, prevýšenie a kilometre. Ráno skontrolujte stav trasy a počasie a pri hrebeňovkách rátajte s rezervou času.

Samotné mesto Košice má podľa KTMK 297 km trás a 90 smerovníkov, takže ide o rozsiahlu sieť, nie o jednu čiaru na kopci. Značky majú dlhú históriu. Prvé na našom území vznikli v roku 1874 v Štiavnických vrchoch a jednotné značenie platí od vládneho uznesenia z roku 1954. Ani viac než 150 rokov z nich nespravilo stupnicu náročnosti.