Keď na hrebeni teplomer ukazuje nulu a fúka tridsať kilometrov za hodinu, telo stráca teplo ako pri takmer mínus siedmich stupňoch. Z toho, že v doline bolo päť stupňov, ešte nevyplýva, že na hrebeni bude príjemne. Vyplýva z toho len to, že pred túrou treba pozerať predpoveď vetra, nie teplomer.
Prečo teplomer klame a telo počíta inak
Pri nule a vetre 30 km/h odvádza prúdiaci vzduch teplo z pokožky tak rýchlo, že telo to cíti ako −6,5 °C, ukazuje vzorec pocitovej teploty NWS. Je to výpočet, nie meranie. Ak vietor zrýchli na 50 km/h, pocit klesne na −8,1 °C. Spotený chrbát pod tenkou bundou stráca teplo ešte rýchlejšie, lebo vlhkosť zvyšuje vedenie. Jasné slnko síce môže pocit zlepšiť o šesť až desať stupňov, no keď zájde, pocit sa prepadne.
Čo sa stane, keď sa to zráta na hrebeni
Na jednej túre zastavil turista v tenkej softshellovej bunde pri nule a vetre tridsať kilometrov za hodinu na fotku. O desať minút neovládol zips, mobil ani uzáver fľaše. Teplomer ukazoval nulu, prsty hlasovali za mínus sedem. Podchladenie sa začína presne takto, keď ľudia počítajú s teplotou z doliny a vetrovku nechajú na dne batoha.
Ako na to ísť, aby prsty zostali funkčné
Pred túrou si pozri predpoveď vetra pre hrebeň, nie len teplotu v doline. Čiapku, rukavice a vetrovku maj navrchu batoha, nie niekde v strede. Pred hrebeňom sa preobleč, kým je ešte teplo a prsty ťa poslúchajú. Prestávky rob v závetrí, nie uprostred prievanu.
Vietor na hrebeni neochladí vodu ani predmety pod nulu, z pokožky však odvádza teplo, akoby mrzlo oveľa viac. Prsty, ktoré prestanú poslúchať, sa nerozohrejú tým, že sa pozrieš na teplomer.


