Palice nastavené kratšie než pravý uhol v lakti presúvajú tlak z ramena na zápästie — a zápästie je na rovnej ceste v pozícii, ktorú anatomicky nezvláda dlhšie než hodinu. Turistické stredisko môže hlásiť, že krátke palice šetria hmotnosť v batožine, ale REI zaznamenalo, že nesprávna dĺžka vedie k bolestivosti kĺbov a že optimálne nastavenie znamená lakťový uhol blízky deväťdesiatim stupňom na rovine. Z toho, že palica je športovo krátka, ešte nevyplýva, že chôdza je športovejšia. Vyplýva z toho len to, že zápästie vykonáva cvik, ktorý nechcelo.

Deväťdesiat stupňov na rovine rieši rozloženie záťaže

Keď stojíš na plochom teréne s hrotom palice pri päte a rukou na rukoväti, lakťový uhol má byť približne deväťdesiat stupňov — rameno visí voľne, predlaktie je vodorovné. Kratšie nastavenie zdvíha zápästie nad neutrálnu líniu a núti ho udržiavať statické napätie pri každom kroku; päť centimetrov rozdielu stačí na to, aby po hodine chôdze cítil bolesť v dolnej časti dlane.

Do stúpania palice skrátiš, nie naopak

Chyba začiatočníkov znie „kratšie sú vždy ľahšie“ — opak je pravdou. Na dlhom stúpaní zápästie potrebuje zostať v predĺžení predlaktia, nie nad ním; preto palice skracuješ oproti rovinnému nastaveniu, nie predlžuješ. Rovnaký princíp: uhol deväťdesiat stupňov, len teraz tvorený šikmo, pretože telo ide do svahu.

Bolesť sa objaví až po prvej hodine

Fitting v predajni funguje na státie, nie na pätnásť kilometrov: zápästný kĺb v nesprávnom uhle ukazuje únavu po šesťdesiatich minútach chôdze, nie po troch. REI odporúča kontrolu dĺžky v teréne a úpravu pred prvým dlhým výstupom — palica s aretáciou segmentov dovolí prepnúť nastavenie za pätnásť sekúnd.

Palice nie sú hole na prechádzku mestom; zápästie prenesie záťaž iba vtedy, keď mu dáš uhol, ktorý dokáže držať dve hodiny bez napätia.