Kto vo veľkej výške zapije bolesť hlavy tabletkou a stúpa ďalej, lebo „plán je plán“, robí presne to, pred čím varujú lekári. S príznakmi výškovej choroby sa vyššie nejde a keď sa to do druhého dňa nezlepší, treba zostúpiť.

Príznaky prídu šesť až desať hodín po príchode do výšky

Výšková choroba hrozí zvyčajne nad dvetisícpäťsto metrov nadmorskej výšky, najmä keď turista stúpa rýchlo. Prvé príznaky – bolesť hlavy, nevoľnosť, únava, závraty a zlý spánok – sa podľa britskej NHS objavia šesť až desať hodín po príchode. Ľahko si ich pomýlite s únavou z cesty, ale pokračovať s nimi vyššie je chyba.

Ak sa za deň nezlepšíte, zostúpte o tristo až tisíc metrov

Pravidlo britskej NHS je jednoduché: s príznakmi nestúpajte vyššie, povedzte o nich spolucestujúcim a zostaňte v rovnakej výške. Zlepšenie zvyčajne príde za 1 až 3 dni. Keď sa však do 1 dňa nezlepšíte alebo sa cítite horšie, zostúpte o 300 až 1 000 metrov a strávte pár dní pod prahom 2 500 metrov. Nad 3 000 metrov plánujte deň odpočinku každé tri až štyri dni a nespite viac ako päťsto metrov vyššie než predošlú noc. Necestujte z menej ako 1 200 metrov na viac ako 3 500 za jediný deň a vyhýbajte sa alkoholu.

Pri zmätenosti, halucináciách alebo penivom kašli voľajte pomoc okamžite

Zmätenosť, poruchy rovnováhy, halucinácie, dýchavičnosť v pokoji, kašeľ s penivým alebo krvavým spútom, modré či sivé pery alebo ťažké prebúdzanie sú varovné signály, pri ktorých treba ísť dole hneď a zavolať záchranku – v slovenských horách číslo 18 300, v zahraničí miestne číslo alebo 112.

Na trek v Nepále alebo výstup na Kilimandžáro si preto pribaľte do plánu rezervný deň. Pre predstavu: najvyšší vrch Slovenska, Gerlachovský štít, má 2 654 metrov, kým trasy v Himalájach a v Afrike vedú oveľa vyššie. Keď niekto zo skupiny ráno hlási bolesť hlavy, rezervný deň znamená zostať na mieste namiesto naháňania plánu.